20.06.2019
Na konferencii dominovali prednášky a diskusia o príkladoch z praxe, výzvy k udržaniu akademickej slobody, autonómie inštitúcií a v neposlednom rade demokracie ako takej, pretože podľa zistení prednášajúcich i diskutérov budúcnosť demokracie je čoraz viac ohrozovaná obmedzovaním a porušovaním demokratických princípov a hodnôt v mnohých častiach sveta. Aj preto sa v návrhu vyhlásenia účastníkov fóra apeluje na aktérov v oblasti vzdelávania vo všetkých krajinách.
„Vzdelávanie, vrátane vysokoškolského vzdelávania, zohráva zásadnú úlohu vo vzdelávacom systéme a v moderných demokratických spoločnostiach. Vzdelávanie je kľúčom k rozvoju, udržaniu a udržaniu kultúry demokracie, bez ktorej demokratické zákony, inštitúcie a voľby nemôžu fungovať v praxi. Vzdelávanie musí podporovať súbor postojov a správania, usilujúcich sa o riešenie konfliktov prostredníctvom dialógu. Aktéri vo vzdelávacom procese musia rešpektovať skutočnosť, že zatiaľ čo väčšiny rozhodujú, menšiny majú určité neodcudziteľné práva. Musia vnímať rozdielnosť ľudí a ich názorov ako silu, nie ako hrozbu. Vzdelávanie na všetkých úrovniach je rozhodujúce pre rozvoj hodnôt, etiky a spôsobov myslenia, na ktorých sú založené demokratické spoločnosti, ktoré posilňujú opozíciu, ako aj odolnosť voči terorizmu a násilnému extrémizmu,“ zhrnul poslanie Globálneho fóra pre akademickú slobodu, inštitucionálnu autonómiu a budúcnosť demokracie riaditeľ ŠPÚ Ľudovít Hajduk.
Účastníci globálneho fóra preto vyzývajú aktérov vzdelávania na všetkých stupňoch škôl a vzdelávacích inštitúcií a organizácií, aby orientovali svoj výskum, učenie a vyučovanie na rozvíjanie vedomostí a porozumenie na základe faktov a vedy, na ich interpretáciu v duchu otvoreného zmýšľania a rešpektu k odlišnostiam názorov, kultúrneho a sociálneho prostredia a tradícií. Taktiež, aby sa zúčastňovali na verejnej diskusii o rovnakých štandardoch pravdivosti, otvorenosti a rešpektu, ktoré by mali byť základom ich práce vo výchovno-vzdelávacej činnosti.
A v neposlednom rade, aby sa zdržali akýchkoľvek krokov, ktoré by mohli prispieť k šíreniu falošných alebo zavádzajúcich informácií vrátane nepravdivých tvrdení o „falošných správach“ a „alternatívnych skutočnostiach“, ako aj úmyselného skreslenia výsledkov vlastného výskumu, informácií o iných osobnostiach a ich legitimizácie.
