27.06.2017
Na akadémii sa stretli tímy z desiatich škôl z rôznych regiónov Slovenska a Českej republiky, vďaka čomu vznikol priestor pre porovnávanie rôznych skúseností, podmienok vzdelávacej činnosti a z toho plynúceho chápania pojmov „inklúzia“, „integrácia“ či „rovnosť“ v prístupe ku vzdelaniu. Tak ako sa líšili situácie zúčastnených škôl, tak sa líšia aj projektové aktivity nadväzujúce na akadémiu. Ako môžeme vidieť na príklade škôl zo Spišského Štvrtku, Bratislavy a Nymburku v Čechách, každá škola vychádza zo špecifických problémov, ktoré potrebuje vyriešiť.
Príklady implementácie
Základná škola v Spišskom Štvrtku si vo svojom projekte Spoznajme sa – pochopíme – budeme vedieť spolupracovať, stanovila dva na seba nadväzujúce ciele. Prvým cieľom je lepšie porozumenie faktorov, ktoré vplývajú na správanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia v škole a na ich dlhodobo nedostatočné výsledky. Druhým cieľom je nastavenie opatrení a nástrojov, ktoré dokážu vplyv takýchto faktorov na výkon a správanie sa žiakov zmierniť. Porozumenie a spoluprácu sa rozhodli dosiahnuť aktivitami zameranými na žiakov školy ako aj aktivitami zameranými na pedagogický zbor.
Prostredníctvom blokového vyučovania občianskej náuky sa žiaci zážitkovým učením oboznámili s aplikáciou princípov ľudských práv v kontexte spolužitia s ľuďmi so zdravotným znevýhodnením. Aktivity a koncept blokového vyučovania vyučujúci čerpali z manuálov Rady Európy, ktoré získali na Akadémii. Tieto manuály sú dostupné aj v anglickom alebo českom jazyku: Jak mohou všichni učitelé podpořit výchovu k občanství a lidským právům (P. Brett, P. Mompoint-Gaillardová, M. H. Salemová) a Vzděláváním k demokracii (R. Gollob, P. Krapf, W. Weidinger).
Druhá aktivita, prezentácia príbehov Divé Maky Základnej školy Spišský Štvrtok, podporila motiváciu žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a formovala postoje ostatných žiakov. Príbehy úspešných talentovaných detí a mladých ľudí, ktorí prekonali bariéry, s podporou organizácie Divé maky rozvíjali svoj talent a dosiahli svoje ciele, poskytli žiakom možnosť predstaviť si svoju úspešnú budúcnosť a narušili stereotypné vnímanie Rómov ako lenivých či menej inteligentných ľudí.
Tretia aktivita bola určená pre pedagogických zamestnancov Základnej školy Spišský Štvrtok a tvorila kľúčovú časť implementačnej fázy Akadémie 2016. Základnú školu Spišský Štvrtok navštevuje veľké percento žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a koncept inklúzie nie je pre túto školu novým. Pedagogický zbor aj vedenie školy si musí poradiť s problémami, ako je predčasné ukončenie školskej dochádzky, nízka motivácia, nedostačujúce akademické výsledky a problematické vzťahy medzi rodičmi žiakov z majoritnej spoločnosti a rodičmi rómskych žiakov. Identifikovať príčiny a hľadať ich riešenia sa rozhodli prostredníctvom dvoch workshopov. Prvý workshop bol zameraný na stanovenie základných cieľov, zmapovanie situácie, problémových oblastí a silných stránok pod vedením PaedDr. Juliany Priečinskej, ktorá sa podelila o svoje skúsenosti s inklúziou detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Výstupom prvého workshopu bola SWOT analýza, vypracovaná na základe reflektovania situácie na workshope. Analýza zároveň slúžila ako východisko pre druhý workshop, na ktorom si pedagogický zbor vypracoval Stratégiu práce pre dosiahnutie inkluzívneho školského prostredia a predchádzanie skorému ukončeniu povinnej školskej dochádzky.
Stratégia stanovuje tri čiastkové ciele: Poznanie osobného cieľa žiaka, podporu talentov žiaka a rozšírenie kultúrneho kapitálu žiaka. Pri dosahovaní týchto cieľov bude škola využívať rôzne nástroje ako napríklad triedne dohody medzi žiakmi a vyučujúcimi, neformálne stretnutia s rodičmi, návštevy v rodinách, podporu základných kompetencií a vytvárania vzťahov medzi vrstovníkmi.
Snaha poskytnúť učiteľom čas vyhodnotiť, kde sa nachádzajú, kde by sa chceli dostať a aké možnosti pri tom môžu využiť, je práve tým aspektom, ktorý na realizácii implementačnej fázy v tejto škole najviac oceňujeme. Zrealizovanie vzdelávacieho workshopu po vyučovaní, na ktorom sa nielen zúčastnia všetci pedagógovia, ale v spoločnej diskusii identifikujú spoločný smer a jednotlivé kroky, považuje koordinátorka školského tímu za jeden z najväčších úspechov.
„Naším cieľom je, aby vyučujúci zažili rovnaký pocit úspechu s práce s deťmi so sociálne znevýhodneného prostredia ako pri práci s deťmi s majoritnej spoločnosti,“ uvádza školský tím vo svojom projekte a dodáva: „Držme si palce, aby nám nadšenie vydržalo čo najdlhšie!“
Základná škola v Nymburku svojou projektovou aktivitou Zrcadlo (O gendalos) založila novú tradíciu školy v realizácii projektového dňa zameraného na rôzne menšiny. Prvý ročník projektového dňa Zrcadlo bol zameraný na rómsku menšinu. Prostredníctvom rôznorodých aktivít predstavoval tradičnú aj súčasnú kultúru Rómov, históriu aj súčasné perspektívy Rómov v Českej Republike. Počas projektového dňa sa v triedach všetkých ročníkov realizovalo blokové vyučovanie, interaktívne besedy a workshopy.
Cieľom výučbového bloku „Cigánske rozprávky a ich dramatizácia“, bolo priblížiť špecifické symboly a rozprávanie charakteristické pre tradičnú rómsku kultúru a zároveň zdôrazniť spoločné prvky typické pre rozprávky a ľudské prežívanie, ktoré je premietnuté do rozprávkového sveta. Žiaci a žiačky spoločne čítali rozprávky, pripravovali k nim ilustrácie, diskutovali a pripravili si dramatizáciu časti rozprávky. Podobný cieľ aj spôsob práce bol zvolený pre blok „cigánska pieseň a tanec“ s dôrazom na umelecké vyjadrenie šťastných aj tragických životných udalostí. Žiaci sa počas týchto blokov oboznámili z vybranými umeleckými dielami a pripravili si ich buď ako prezentáciu, prednes či dramatizáciu. Výber rozprávok a piesní, ako aj ich výklad, bol prispôsobený vekovej skupine žiakov prvého a druhého stupňa.
Súčasťou projektového dňa bola aj výstava Múzea Rómskej kultúry, besedy s lektormi združenia Semiramis, a workshopy s rómskym hudobníkom Radkom Bangom. Združenie Semiramis pôsobí v oblasti prevencie závislostí a spolupracuje aj s Radkom Bangom, ktorý prostredníctvom svojho osobného príbehu otvára témy, ako sú význam rodinného zázemia, rovnosť šancí, vytrvalosť a podobne.
Základná škola Tbiliská v Bratislave sa vo svojom školskom projekte s názvom Profesie zamerala na podporu sociálnej inklúzie a rozvoj demokratickej školy prostredníctvom aktivít, prepájajúcich školu a rodinu. Základnú školu v Rači navštevujú deti rôzneho sociálneho statusu. Ako povedala koordinátorka projektu, je prirodzené, že rozdiely v sociálnom zázemí detí sú viditeľné. Neevidujú však zásadné konflikty medzi deťmi. Uvedomujú si ale, že deti prirodzene vyhľadávajú väčšinou spoločnosť iných detí z podobného sociálneho prostredia a so zvyšnými deťmi komunikujú podstatne menej, čo nepovažujú za ideálne.
Projektové hodiny realizovali v druhom a siedmom ročníku spolu v piatich triedach s cieľom podporiť u žiakov a žiačok vzájomnú úctu, rešpektovanie jedinečnosti každého človeka a uvedomenie si hodnoty každého človeka pre spoločnosť. Inakosť sa rozhodli deťom demonštrovať cez rôznorodosť povolaní, pričom predstaviteľmi týchto povolaní sa stali rodičia detí z jednotlivých tried, ktorí mali rozdielne sociálne zázemie.
Po prerozprávaní osobných príbehov rodičov s podobným povolaním, deti určovali tie činnosti, ktoré sú pre výkon povolania kľúčové. Následnými interaktívnymi aktivitami v spolupráci s rodičmi si žiaci a žiačky uvedomili význam osobnostných vlastností, pozitívneho prístupu k ľuďom, práci a komunite. Deti si následne pripravili pantomímu založenú na predchádzajúcich aktivitách a vystavili rodičom vysvedčenie. Jedna z mamičiek, ktorá sa zúčastnila projektových hodín priznala, že sa bála, či ich deti počúvať, ale napokon to dopadlo podľa nej skvelo. Pri porovnávaní svojich projektových aktivít deti s prekvapením zistili, že aj pri rôznych povolaniach vystúpili ako dôležité tie činnosti, ktoré vyjadrovali vzťah k práci a morálne vlastnosti daných ľudí, z čoho vyplynula vzájomná podobnosť ľudí, nezávislá na povolaní, pohlaví a sociálnom zázemí.
Autor: Mgr. Michaela Ujházyová, PhD., Štátny pedagogický ústav
Slovenská a česká regionálna akadémia bola podporená v rámci bilaterálneho fondu na národnej úrovni v rámci grantov z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska.
