18.04.2018
V úvodnom príhovore vyzdvihol riaditeľ ŠPÚ hlavný zámer konferencie: podporiť vyučovanie cudzích jazykov v základných školách.
„Medzinárodnú konferenciu pre učiteľov cudzích jazykov spojenú s odbornými workshopmi sme zamerali na podporu rozvoja profesijných kompetencií učiteľov francúzskeho, nemeckého, ruského, španielskeho, talianskeho a anglického jazyka, pretože na Slovensku, podobne ako v iných európskych krajinách, si prax žiada absolventov škôl, ktorí ovládajú nielen angličtinu, ale aj iné svetové jazyky. Na väčšej podpore vyučovania cudzích jazykov v základných, stredných aj jazykových školách sa zhodli učitelia aj odborníci z praxe, vrátane hostí z veľvyslanectiev, ktorí sa konferencie zúčastnili,“ uviedol riaditeľ ŠPÚ doc. PhDr. Ľudovít Hajduk, PhD.
O priestor v úvodných príhovoroch sa podelil veľvyslanec Nemeckej spolkovej republiky na Slovensku Joachim Bleicker, veľvyslanec Francúzskej republiky na Slovensku Christophe Léonzi, štátna tajomníčka MŠVVŠ SR Oľga Nachtmannová a Marie Černíková z Ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy Českej republiky.
Viacjazyčnosť sa stále viac dostáva do povedomia ľudí, ale ako to je s viacjazyčnosťou v Európe a aké sú perspektívy? Čo hovorí výskum cudzích jazykov na mnohojazyčnosť a akú úlohu pritom zohrávajú učitelia cudzích jazykov? Veľa odporúčaní, čo by učitelia a školy mali robiť nám dáva najmä literatúra z rôznych výskumov, čo viedlo v posledných rokoch podľa Waltera Sabiela z Goetheho inštitútu v Mníchove k zavádzaniu rôznych inovácií, o ktorých hovoril vo svojej prednáške „Viacjazyčnosť v Európe – perspektívy a výzvy“.
O Slovensku a jeho ceste k viacjazyčnosti , pripomenutím si prostredníctvom spätných pohľadov minulosť a s víziami predstavy, ako by to malo fungovať v budúcnosti hovorila na konferencii doc. PhDr. Anna Butašová, CSc. zo Štátneho pedagogického ústavu v Bratislave.
Pojem činnostne zameraného prístupu vo výučbe cudzích jazykoch je základným kameňom Spoločného európskeho referenčného rámca. Upozornila vo svojej prednáške atašé pre jazykovú spoluprácu Veľvyslanectva Francúzskej republiky na Slovensku Emmanuelle Daill.
„Úroveň kompetencií učiaceho sa je definovaná podľa počtu úloh, ktoré korektne zvláda: nakupovať, rezervovať si izbu na vysokoškolskom internáte, vyplniť úradné tlačivá, sledovať prednášku na univerzite, telefonovať do športového klubu a prihlásiť sa - to sú príklady úloh, ktoré by študent mal ovládať, keď pôjde študovať do zahraničia. Na to, aby ich študent zvládol, potrebuje mobilizovať všetky svoje kompetencie a to aj v neverbálnej komunikácii,“ skonštatovala Emmanuelle Daill. Bilingválne vyučovanie v Českej republike predstavila PhDr. Marie Černíková z Ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy ČR, ktorá zdôraznila, že cieľom jazykového vzdelávania v školách je nielen to, aby žiaci naplnili požiadavky rámcových vzdelávacích programov, úspešne zmaturovali, zložili záverečné skúšky na vysokej škole, ale aj to, aby sa pre nich cudzí jazyk stal skutočným komunikačným prostriedkom. Pre splnenie tohto cieľa je jedna z najefektívnejších ciest to, aby cudzí jazyk prekročil vlastné hodiny výučby a dostal sa aj do hodín výučby nejazykových predmetov, čo je podstatou výučby metódou CLIL.
Rôzne podoby nemeckého jazyka a jeho používanie v nemecky hovoriacej komunite na Slovensku v 20. storočí predstavil vo svojej prednáške Nemčina ako jazyk nemeckej národnostnej menšiny na Slovensku doc. Mgr. Jozef Tancer, PhD., vedúci katedry germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky FF UK v Bratislave. Na základe výskumu jazykových biografií v Bratislave, na strednom Slovensku (Hauerland) a na Spiši priblížil túto problematiku na rozhovoroch, ktoré viedol s príslušníkmi rôznych generácií. Poukázal pritom na rôzne variety nemčiny, ich význam pre lokálne komunity hovoriacich a ich jazykovú identitu, ako aj na príčiny, prečo v prípade nemeckých nárečí na Slovensku dochádza postupne k ich jazykovej smrti.
Nemenej zaujímavé ako prednášky boli aj workshopy ako súčasť odbornej medzinárodnej konferencie v ŠPÚ. Fotoprojekt „Päť krát Nemecko“, jedinečná fotografická zbierka nemeckého života na piatich kontinentoch ukázal, ako sú integrovaní potomkovia nemeckých vysťahovalcov, ako žijú, vďaka čomu držia spolu a sú životaschopní aj v 21. storočí.
Inšpiromat cudzích jazykov v obrazoch, alebo Čo všetko sa dá študentom sprostredkovať prostredníctvom dômyselného obrazu a ilustrácie, bol ukážkou, ako prostredníctvom obrazového materiálu konverzovať, rozprávať príbehy a zároveň sa učiť slovnú zásobu, frázy či gramatické javy v súvislostiach a logických celkoch podľa návodu Ing. Hany Urbanovej a Mgr. Lenky Švecovej zo Spolku germanistov a učiteľov z Českej republiky.
V Sekcii CLIL prezentovala PaedDr. Danica Gondová, PhD. z Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity aktivity, ktoré žiakov aktivizujú a pritom im umožňujú vzájomne sa učiť a hodnotiť sa. Žiaci na hodinách CLIL-u získavajú nové informácie a učia sa používať nové jazykové štruktúry na riešenie problémov.
Ing. Beata Menzlová z ŠPÚ a Mgr. Patrik Lompart z Katolíckej univerzity v Ružomberku, vo workshope Experimentovanie po nemecky (CLIL), ktorý je spoločným projektom Štátneho pedagogického ústavu, Goetheho inštitútu Bratislava a Nadácie Volkswagen Slovakia, sa zamerali na problematiku posilnenia záujmu žiakov o učenie sa nemčiny za pomoci experimentov. Na workshope sa učitelia oboznámili podrobnejšie s pedagogickým prístupom CLIL a vyskúšali si aj rôzne experimenty s magnetmi, vzduchom alebo s vodou.
„Experimentovanie po nemecky má za cieľ pripraviť pre žiakov a učiteľov pracovné listy s rôznymi experimentami, pomôcky ako napríklad preukaz mladého vedca, pracovné listy, rôzne tematické kartičky so slovnou zásobou alebo plagáty. Počas experimentovania sa žiaci učia po nemecky a uvedomujú si praktické využitie jazyka, a to buď na hodinách nemeckého jazyka alebo v rámci hodín prírodovedy, biológie a chémie,“ uviedla Beata Menzlová.
