03.07.2018
Návrh znenia manifestu z dielne Spoločnosti učiteľov nemeckého jazyka a germanistov Slovenska prešiel predtým pripomienkovaním prihlásených účastníkov kongresu zastupujúcich vzdelávaciu, vedecko-výskumnú, hospodársku a politickú sféru. Konečnú verziu manifestu prevzala na slávnostnom otvorení kongresu v zastúpení ministerky školstva, vedy, výskumu a športu SR Martiny Lubyovej štátna tajomníčka rezortu školstva Oľga Nachtmannová, ktorá vo svojom prejave potvrdila smerovanie rezortu k zrovnoprávneniu cudzích jazykov v slovenskom školstve, ktoré nedávno verejne prezentovala ministerka školstva Martina Lubyová.
Na slávnostnom otvorení Deutschkongresu za účasti veľvyslanca Spolkovej republiky Nemecko na Slovensku a zástupcov rakúskeho a švajčiarskeho veľvyslanectva v SR, sa po nemecky prihovoril účastníkom kongresu riaditeľ Štátneho pedagogického ústavu Ľudovít Hajduk.
„Veľmi rád som prijal záštitu nad Deutschkongress, ktorý ďalej prehlbuje rozširovanie inovácií a výmenu skúseností z oblasti výuky nemčiny,“ uviedol riaditeľ ŠPÚ. Vo svojom príhovore e vyzdvihol veľkých nemeckých mysliteľov a výrazné osobnosti z dejín kultúry a umenia, ktoré preslávili Nemecko vo svete.
„Nemecko vždy patrilo k popredným kultúrnym a vedeckým národom Európy, preto nie je náhodou, že nemčina je jedným z úradných a pracovných jazykov v Európskej únii,“ povedal riaditeľ ŠPÚ a prítomných ubezpečil, že ŠPÚ bude pokračovať v príprave dokumentov na zrovnoprávnenie postavenia cudzích jazykov vo vyučovacom procese v základných a stredných školách na Slovensku.
„Štátny pedagogický ústav podporuje výuku nemeckého jazyka ako cudzieho jazyka a jazyka nemeckej národnostnej menšiny v školách na Slovensku. S týmto cieľom rozvíjame viacero veľmi úspešných projektov, akými sú experimentovanie po nemecky, „Zoznámte sa s národnostnými menšinami“, využitie nemeckého jazyka vo výuke prírodovedných predmetov (CLIL) a v tomto roku sme na uskutočnili prvú konferenciu na podporu výuky nemeckého jazyka ako druhého cudzieho jazyka a jazyka národnostnej menšiny,“ skonštatoval riaditeľ ŠPÚ Ľudovít Hajduk.
Súčasťou Deutschkongresu, okrem workshopov s aktívnou účasťou ŠPÚ, bola aj pódiová diskusia Jazyk, vzdelanie, budúcnosť . Dominovali v nej otázky vývoja výučby cudzích jazykov od prvej veľkej legislatívnej zmeny v roku 2011, keď sa zaviedla do škôl povinná angličtina, vzťah ponuky a dopytu pri hľadaní pracovníkov ovládajúcich nemčinu na trhu práce, optimalizácia výučby cudzích jazykov z hľadiska veku, benefity vzájomnej spolupráce školskej, univerzitnej a hospodárskej sféry, ako aj skúsenosti Duálnej akadémie Volkswagenu a ďalších príkladov duálneho vzdelávania?
„Viacerým z nás je asi blízka vízia Slovenska ako krajiny, ktorej obyvatelia sa vedia dohovoriť viacerými jazykmi a sú úspešní vo svojom povolaní. Nielen preto, lebo ovládanie cudzieho jazyka často zvyšuje šancu na profesionálne uplatnenie či kariéru, ale aj preto, lebo je aj kľúčom, ktorý otvára dvere k porozumeniu iných kultúr, k empatii, k tolerancii. Preto som osobne privítal v diskusii aj dôležité otázky, čo by bolo pre to treba urobiť vo vzdelávacej politike, ako aj v každodennej praxi, aké podmienky je potrebné vytvoriť, aby sa táto vízia naplnila, ale aj to, aké reformné kroky by mali byť našou prioritou v najbližšom období,“ ocenil pódiovú diskusiu riaditeľ ŠPÚ.