25.06.2021
Odborníci, analytici aj ľudia z praxe roky diskutovali o slabých miestach v našom vzdelávacom systéme. Tie zdôraznila aj náročná pandemická situácia. Podľa prieskumu si situáciu uvedomujú aj rodičia detí základných škôl - až dve tretiny súhlasia s návrhom, aby po skončení koronakrízy nastali zmeny v obsahu vzdelávania.V školách chýba najmä obsahová previazanosť medzi jednotlivými predmetmi, dôsledkom čoho žiakom často unikajú súvislosti a zmysel vzdelávania. Rezort školstva a ŠPÚ v súčasnosti v súlade so schváleným Plánom obnovy a odolnosti koncipujú návrh postupnej prípravy a zavádzania zmien. Celý proces bude sprevádzaný podpornými opatreniami, ktoré budú citlivo reflektovať na možnosti a potreby pedagogickej komunity.
Nevyhnutnosť zmien
„Naším cieľom je učivo zmodernizovať tak, aby dávalo zmysel, aby predmety na seba logicky nadväzovali a aby sa žiaci učili zmysluplné poznatky, ktoré použijú v živote a v ďalšom štúdiu. Veľmi ma teší, že na týchto zmenách budú pracovať učitelia, riaditelia, mnohí odborníci z praxe a zároveň budú k celému procesu prizvaní aj žiaci druhého stupňa základných a stredných škôl,” opísal šef rezortu školstva Branislav Gröhling.
Náročnosť a komplexnosť problematiky si podľa riaditeľky ŠPÚ Miroslavy Hapalovej vyžaduje aj adekvátnu prípravu. „Je potrebné si uvedomiť, že ak teraz začne na Ministerstve školstva prípravný proces zmien v obsahu vzdelávania, v tom najideálnejšom scenári ukončia prví absolventi základné školy podľa nového kurikula na celom území Slovenska až v roku 2035. Naša spoločnosť už jednoducho nemôže dlhšie čakať. Zmeny sú nevyhnutné a je zodpovednosťou nás všetkých začať na nich pracovať,“ priblížila.
Zmeny sa dotknú obsahu aj foriem vzdelávania
Základom zmien bude presun ťažiska z odovzdávania vedomostí na rozvoj komplexných spôsobilostí žiakov. Na úrovni štátneho kurikula budú nastavené realistické a jasné vzdelávacie ciele a základné učivo, ktoré sa budú zameriavať na rozvíjanie jednotlivých gramotností (čitateľskej, matematickej, prírodovednej, hodnotovej). Do obsahu vzdelávania budú zakomponované aj oblasti týkajúce sa globálnych výziev a s dôrazom na rozvoj kritického myslenia, finančnej gramotnosti, digitálnych zručností, či environmentálneho a hodnotového vzdelávania. Ciele a obsah vzdelávania v štátnom vzdelávacom programe budú stanovené v rámci väčších časových celkov a budú vymedzené pre vzdelávacie oblasti, s väzbou na konkrétne vedné odbory a predmety. „Chceme, aby sa žiaci v školách stretávali s aktuálnym učivom a aj aktuálnymi témami, ktoré zodpovedajú potrebám dnešnej doby a aby vnímali zmysel toho, čo sa učia. Do vzdelávania by sa mal dostať aj rozvoj kritického myslenia či témy ako finančná, enviromentálna či digitálna gramotnosť a školy budeme podporovať v tom, aby prispôsobili formu a metódy potrebám svojich žiakov,“ doplnil minister školstva Branislav Gröhling. Aj vďaka financovaniu z Plánu obnovy a odolnosti sa v súlade so zmenami v obsahu vzdelávania zabezpečia pre školy adekvátne zdroje na tvorbu a nákup nových učebníc, ktoré budú mať aj digitalizovanú verziu.
Bez záťaže škôl a učiteľov
Uplynulé mesiace predstavovali záťaž pre učiteľov aj žiakov. Preto je nevyhnutné okrem postupnej realizácie mnohých zmien v školstve zabezpečiť pedagógom čas na stabilizáciu situácie. Garanciou je harmonogram, ktorý ráta so zapojením škôl do procesu až v neskoršom období. V súčasnosti je v súvislosti s pripravovanými zmenami práca sústredená na ministerstve školstva a jeho priamo riadených organizáciách.
Jedným z podporných opatrení bude aj vznik regionálnych centier mentorov. Ich cieľom bude odborným a pedagogickým zamestnancom poskytovať podporu pri implementácii nových metód a foriem vyučovania a výchovy. Postupne by malo byť na celom Slovensku takýchto centier 40. Prvé dve v Rožňave a v Martine budú otvorené už v budúcom školskom roku. „Považujeme za kľúčové, aby pedagógovia pochopili zmysel a význam zmien, stotožnili sa s nimi, osvojili si ich a začali ich aplikovať v práci so žiakmi. Aby nezostali na papieri, ale boli pretransformované do reálnej praxe,” vysvetľuje zámer založenia regionálnych centier Péter Urbán z Odboru kurikula a inovácií vo vzdelávaní z rezortu školstva.
Opora v dátach a analýzach
Návrh zmien v obsahu vzdelávania pripravovali odborníci, analytici a ľudia z praxe, ktorí sa opierali o dlhodobé výskumy a analýzy vzdelávacieho systému realizované Inštitútom vzdelávacej politiky, priamo-riadenými organizáciami ministerstva školstva, Štátnou školskou inšpekciou, vysokými školami, iniciatívou To dá rozum či ďalšími organizáciami. Opiera sa tiež o odporúčania Európskej komisie, OECD, Svetovej banky a o viaceré návrhy z dokumentu Učiace sa Slovensko. Do analýz boli v uplynulých rokoch zapojení všetci aktéri vzdelávania a rovnako sa bude princíp participatívnosti prenášať aj do ďalších krokov realizácie zmien.
„V priebehu júna bolo otvorené prihlasovanie sa do ústredných kurikulárnych komisií a poradných orgánov ŠPÚ, do ktorých sa prihlásilo takmer 300 odborníkov z akademického a neziskového sektora a učiteľov z praxe, ktorí sa na príprave zmien budú podieľať. Zriadili sme aj Žiacky poradný výbor, ktorého vznik iniciovali samotní mladí ľudia. Žiaci sa tak budú tiež môcť priamo zúčastňovať na skvalitňovaní školského systému a prinášať svoje podnety,” zdôraznila Hapalová. Ďalšie možnosti stať sa súčasťou procesu zmien budú postupne pribúdať.
Novú štruktúru štátom stanovených vzdelávacích štandardov momentálne Štátny pedagogický ústav overuje na dvadsiatich piatich pilotných školách na celom Slovensku. Patria medzi ne školy napríklad v Michalovciach, Detve, Novej Bani, Komárne či Oravskej Polhore. Overovanie sa bude vyhodnocovať od júla tohto roka a bude slúžiť na nastavenie systému podpory pre vedenia škôl a pre učiteľov pri zavádzaní plánovaných zmien.
Tlačová správa: Na zmenách vo vzdelávaní budú pracovať učitelia, odborníci aj samotní žiaci